Bránou do arménskeho sveta sa najčastejšie stane hlavné mesto menom Jerevan. Koľko vtipov ste sa o ňom napočúvali, však? Jerevan vás však posadí na zadok, pretože svojou atmosférou zlomí každého. Na prvý pohľad má v sebe akýsi závan šedivého mesta, ktoré možno až príliš ovplyvnila socialistická architektúra Sovietskeho zväzu, no stačí sa prehrýzť do centra a tieto pohľady sa rozplynú. Hlavné námestie zdobí ikonická Hodinová veža, budova múzea, ale aj obrovská fontána, ktorá sa každý podvečer zmení na miesto stretnutí domácich aj turistov. Ak chcete sledovať život, sadnite si do kaviarničky a kto vie, možno si namiesto kávy doprajete pohárik kvalitného koňaku Ararat. Jeho vôňa sa premieša s pohľadom na ruch námestia a začnete mať Jerevan radi. Široké ulice sa zarezávajú hlbšie a hlbšie do mesta až sa ocitnete na hlavnej tepne plnej luxusných obchodíkov, ktorá sa skončí až pred budovou Opery. Schádzajú sa tu rodiny s deťmi aj študenti a tak je tu príjemne živo. Tento pocit sa bude opakovať na mnohých miestach Jerevanu. Akoby sa tu ľudia stále stretávali v uliciach mesta a vďaka tomu tvoria jeho dušu. Tam pred domami sa hrá šach, vedľa sa zhovárajú babičky pod stromom a keď sa zapozeráte, všade uvidíte epizódy krásneho, bežného života obyčajných ľudí. Jerevan nie je natoľko historické mesto, aby súperilo s najstaršími miestami Kaukazu, no neuberá mu to nič z jeho atmosféry. Už len pohľad na Operu vás presvedčí, že si tu príde na svoje aj milovník architektúry. Skúsite si kúpiť lístky a vyberiete sa na večernú, arménsku Operu? Zážitok je to viac než zaručený! Za parkom sa zmenia kulisy a pred očami rastie pahorok ozdobený unikátnou Kaskádou. Patrí k najznámejším miestam celého Jerevanu a niet sa čomu diviť. Nemá v sebe patinu histórie, ide len o „obyčajné“ schodisko, no je to tak príjemne navrhnuté, že máte chuť sa rozbehnúť a vyjsť nahor. Okolité budovy v sebe skrývajú malé obchodíky či podniky s jedlom, kde si pochutíte na skvelom boršči, dokonalých zeleninových šalátov, no skúsiť viete aj chorovac, arménsku odpoveď na šašlíky. Námestie zdobí socha Mesrpoa Maštotca, muža ktorého vymyslel arménsku abecedu, jednu z najstarších na svete. Schody pritúlili niekoľko ľudí, ktorí si prišli posedieť, no rozhodne sa musíte vypraviť až na vrchol. Ak je príliš teplo alebo sa vám len nechce šliapať, môžete využiť eskalátor vo vnútri a ste hore raz dva. Na vrchole nájdete sovietsky pomník, ale ten nie je ťahákom, prečo sem zavíta každý návštevník Jerevanu. Tým skutočným ťahákom je najkrajšia panoráma celého mesta. Ak vám vyjde počasie, budete v nemom úžase sledovať ako sa ďaleko nad mestom dvíha zasnežený Ararat. Legendárna hora dnes leží v Turecku kam sa dostal pri Leninovom rozdeľovaní mapy sveta, no Jerevan je k nemu veľmi blízko. Ararat je arménskym symbolom a tak sa sem mnohí chodia pozerať na svoju svätú horu. Je tak blízko, no nemôžu sa jej dotknúť. O niekoľko stoviek metrov stojí nad Jerevanom obrovská socha Matky Arménska. Svojim kovovým pohľadom stráži mesto a nič jej neunikne. Vyberte sa nazad do mesta, prejdite sa voňavým trhoviskom naplneným bylinkami, čerstvými syrmi či koreninami a zastavte sa až v továrni na výrobu najlepšieho koňaku. Aj ten má meno Ararat, podobne ako posvätná hora a pre mnohých je aj on symbolom tejto krajiny. Vojdite dnu, nadýchnite sa podmanivej arómy a dozviete sa ako tento božský nápoj vzniká. Obrovské sudy, príbehy, známe osobnosti a napokon to na čo každý čaká. Ochutnávka kvalitných koňakov v útulnej miestnosti. Jerevan vie ako namiešať nielen koňak, ale aj spomienky.
Arménsko si so sebou nesie prezývku „krajina kláštorov“, ale nie všetko v krajine sa musí točiť okolo vzácnych sakrálnych stavieb. Dokonalým príkladom je jazero Sevan severne od Jerevanu. Pre mnohých pamätníkov je to stále akási dovolenková zóna kam sa dalo chodiť v čase, kedy bolo more takmer nedosiahnuteľným miestom. Sevanské jazero sa stalo arménskym morom, modrou perlou Kaukazu a najkrajším prírodným miestom Arménska. Na celom Kaukaze by sme nenašli väčšieho jazera, než práve Sevan a keď ho zbadáte na vlastné oči, uznáte, že si zaslúži všetku svoju chválu a lichotivé prívlastky. Najlákavejším miestom Sevanu je polostrov Sevanvank ozdobený vzácnymi kláštormi. Kedysi bol dokonca ostrovom, no dnes sa vystiera do jazera ako štíhly prst a pôsobí ako magnet. Stačí vyjsť na kopec a odrazu stojíte zoči voči krásnemu kláštoru. Jeho telo má čierny nádych a jeho veľkou devízou je panoráma celého okolia. Jazero mení farbu podľa toho či na neho dopadajú slnečné lúče a tak máte občas pocit, že je modré, sýtomodré, šedé či dokonca čierne. Obopínajú ho ďaleké hory a tak niet divu, že tu na jeseň či na jar cítiť pomerne vlažný vánok. Dnu v kláštore je ticho, kamenné steny odrážajú ozvenu a najkrajším detailom je vzácny chačkar znázorňujúci postavu Krista s jemne šikmými očami. Tu sa miešali národy, civilizácie, tadiaľto prechádzala bočná trasa Hodvábnej cesty a miestami je to tu naozaj cítiť. Nabažení kláštormi sa vráťte dole do reštaurácie a nechajte sa zvábiť vôňou grilovaných rýb. Miestny pstruh patrí medzi dokonalé špeciality a je to niečo, čo rozhodne chcete skúsiť. Svoje tu robia aj lokálne bylinky a v okolitých horách ich vraj rastie viac než tristo druhov. Niekoľko desiatok kilometrov južne od Sevanu, takmer stále na brehu jazera nájdete pozoruhodný cintorín Noratus posiaty chačkarmi. Krížové kamene ako sa chačkary prezývajú sú symbolom Arménska a nikde ich nie je viac, než práve tu. Niektoré si pamätajú zopár storočí, iné desaťročia, no spolu tvoria unikátne miesto.
Krajina kláštorov nie je nič dlžná svojej povesti a stačí sa vydať na cestu do ktoréhokoľvek smeru, skôr či neskôr natrafíte na krásne svätostánky. Medzi tie najznámejšie patrí Khor Virap ležiaci neďaleko Jerevanu. Khor Virap je jedným z najfotogenickejších miest krajiny za čo vďačí kulise zasneženého Araratu. Všade naokolo je rovina, miestami posiata viničom a odrazu akoby z ničoho nič sa zem dvihne do obrovskej výšky. Presne tam leží Ararat. Khor Virap je tak blízko tureckých hraníc, že doslova vidíte plot oddeľujúce dve krajiny nevediace si prísť na meno a v neďalekej dedinke zazriete aj štíhly minaret nad strechami domov. Tá poloha, tá vám ostane v hlave ešte dlho. O Arménsku sa hovorí ako o krajine, ktorá ako prvá prijala na svete kresťanstvo za svoje oficiálne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301, pričom Milánsky edikt z Ríma prišiel až v roku 313 a aj to sa kresťanstvo „iba“ zrovnoprávnilo. Arménsko všetkých predbehlo a dodnes to Arméni veľmi radi pripomínajú. Ozveny týchto príbehov sa rozlievajú práve tu v Khor Virape. Tu mal byť uväznený Gregor Osvietiteľ, ktorý pomohol kráľovi a ten prijal kresťanské náboženstvo ako vďaku. Každý sprievodca rozpráva tieto príbehy na nádvorí a napokon nasmeruje ľudí do malej kaplnky, odkiaľ sa vstupuje do podzemia. Tam bola diera, väzenie pre Gregora, odkiaľ sa z temnoty vynorilo svetlo. Dnes nie je Khor Virap obrovský kláštor, ale má dôležitú históriu. Hoci je toto miesto nasiaknuté ranným kresťanstvom, dodnes si sem tam môžete všimnúť ľudí prinášajúcich kohútov. Starý pohanský zvyk sa odtiaľto nevytratil. Vychutnajte si toto miesto. Staňte si na nádvorie a nechajte pohľad lietať nad Araratom. Toto si zapamätáte ako jedno z najslávnejších miest celého Arménska.
Medzi najkrajšie kláštory krajiny patrí Tatev vzdialený niekoľko hodín cesty z Jerevanu. Leží v historickej provincii Syunik, ktorú kedysi pretkávala slávna Hodvábna cesta, teda jej kaukazský prítok. Týmito miestami kráčal Timur Veľký aj perzský Šáh Abbás a legendy z ich návštev sa tu dodnes tradujú v hrôzostrašných príbehoch. Tento kraj je najkrajší na jar. Všetko je zelené, živé a lúky sú posiate takým množstvom kvetov až máte pocit, že sa tam vyliali litre prenikavej farby. Nadýchnete sa a ucítite príjemnú vôňu. Ak takto nevyzerá kúsok raja, tak ako potom? Dostať sa ku kláštoru Tatev bolo kedysi náročné a znamenalo to niekoľko hodinové šliapanie panenskou prírodou. Dnes si to stále môžete prejsť po vlastných, ale väčšina návštevníkov vyžije „Krídla Tatevu“. Nie, toto miesto nemá zázračné schopnosti a nenaučí vás lietať, ale tatevské krídla predstavujú lanovku spájajúcu kláštor s okolitým svetom. Lanovka nie je obyčajná. Meria 5,7 kilometra a vďaka tomu si vyslúžila zápis v Guinesovej knihe rekordov. Čakali by ste ju práve tu? Stačí pár minút v kabínke s výhľadom na dokonalé kopce a nekonečnú priepasť a je to. Kláštor Tatev na svojom mieste stojí už od 9.storočia a od tej doby ako by sa veľmi ani nezmenil. Niekoľko miestnych žien predáva vonku pred hradbami svoje ovocie, kúsky zeleniny, miestne víno, sladkosti z hroznovej šťavy, vlašské orechy či výšivky. Z nádvoria sa dvíha krásna sakrálna stavba. K jej vchodu je „prilepená“ predsieň s hrobkami a dnu je absolútne ticho. Cez vysoké okno sa sem prederie ostrý lúč svetla a ten podčiarkne mágiu tohto miesta. Je to ako z iného sveta. V areáli sú kostoly hneď tri, ale tento zasvätený sv.Petrovi a Pavlovi je najväčší. Zaujímavosťou je aj kamenný stĺp z 10.storočia zvaný Gavadzan. „Nie je pevne ukotvený a keď sa začal knísať, mnísi vedeli, že prichádza zemetrasenie“ prezradí miestna sprievodkyňa Šošana. V stredoveku to tu muselo byť fantastické. Žilo tu viac, než tisíc mníchov a Tatev bol najdôležitejším centrom kaukazskej vzdelanosti. Desaťtisíce vzácnych manuskriptov ukrývala miestna knižnica, no história jej nedožičila dlhý život. Kláštor to nezlomilo a každý kto ho navštívi si ho odnesie vo svojej mysli.
Krajina, ktorá je posiata kláštormi musí mať na každý prst hneď niekoľko posvätných miest. Ak by sme však chceli vybrať len jedno jediné, bude ním Ečmiadzin s prezývkou „arménsky Vatikán“. Jeho výhodou je blízkosť k Jerevanu a tak sem viete skočiť v rámci krátkeho výletu z hlavného mesta. Ústrednou postavou dnešného príbehu o Ečmiadzine je Gregor Osvietiteľ, ktorý mal práve tu božskú víziu o zväzku svetla dopadajúcom na zem. Práve tu nechal postaviť prvý kostolík Mayr Tachar, aby sa neskôr stal absolútnym centrom kresťanského života. Roky ubiehali, kňazi sa rozutekali do všetkých smerov a dnes na mieste pôvodného kostolíka stojí vznešená Katedrála s typickou, arménskou zvonicou. Keď sa raz zoznámite s touto architektúrou, spoznáte ju už kdekoľvek na svete. Katedrála sa neťahá do výšky, aby roztrhla nebo, práve naopak, rozlieva sa do strán, aby sa do nej zmestilo čo najviac posvätnosti. Privítajú vás reliéfy, prvé maľby a stačí jeden krok dnu a ucítite vôňu sviečok tichučko praskajúcich pod obrázkami. Budete tu dlhšie než ste si mysleli, pretože atmosféra vás jednoducho vtiahne do celého diania. Zaujímavosťou Katedrály nie je len jej výzdoba, ale aj vzácne múzeum plné relikvií. Ide o poklady nevyčísliteľnej hodnoty, pretože tu spočíva kopija Surp Geghard, ktorou mal podľa príbehy pichnúť rímsky vojak do tela Ježiša Krista na Golgote. Nájdete tu aj drevený fragment z Noemovej archy či kúsok svätého kríža. Naozaj výnimočné miesto, ktoré má tendenciu každého prekvapiť. Okolitý park si obľúbili nielen domáci, ale aj Arméni putujúci sem z mnohých kútov krajiny či turisti. Sú tu lavičky, kopec zelene, občasné pamätníky a aj počas leta je tu príjemná klíma. Týmto istým parkom v roku 2001 kráčal aj pápež Ján Pavol II., ktorý navštívil Arménsko na 1700.výročie prijatia kresťanstva. Koľko skrýva Arménsko prekvapení? To sa dozviete len vtedy, keď sa do tejto krajiny vypravíte a zažijete jej krásu na vlastnej koži.
