Južný Kaukaz uložený medzi turecký a perzský svet predstavuje región, ktorý má všetko. Či už hľadáte dokonalú prírodu, históriu, kláštory či mešity, milých ľudí a skvelé jedlo, chcete sa okúpať v mori či len vysedávať v kaviarničkách alebo vínnych pivniciach. Naposledy spájal trojlístok krajín Sovietsky zväz, ktorý si všetky tri krajiny pripútal k sebe, no aj v histórii sa región zmietal v rôznych ríšach. Kedysi sa ním kľukatili chodníčky Hodvábnej cesty, snažili sa ho uchmatnúť Arméni, Peržania či Osmani až napokon padol do rúk Rusom. Spoločná história všetky krajiny poznačila, no neskôr sa po rozpade Sovietskeho zväzu vydali vlastnou cestou. Každá krajina so svojou identitou, víziami aj snami.
Jednou z prvých myšlienok, ak sa bavíme o Kaukaze, je krásna príroda. Kaukaz predstavuje horský masív tiahnuci sa od Čierneho ku Kaspickému moru a je posiaty nespočetným množstvom kopcov. Najkrajšia príroda je v Gruzínsku, ktoré uchmatne najviac turistov bažiacich po trekovaní a objavovaní údolí či vrchov. Gruzínsky sever má svoj región Svaneti posiaty tajomnou atmosférou, kde sa pod skalnatými kopcami krčia kamenné veže. Oplatí sa však prísť aj pod zasnežený Kazbek s legendou o Prométeovi a hoci sa nevyberiete na jeho vrchol, ten pohľad na ikonickú horu pod ktorou môžete kráčať je nádherný. Azerbajdžan sa snaží v posledných rokoch ukázať svetu, že aj on má hory po ktorých môžu ľudia túžiť. Práve to neznámo je často príťažlivé a tak sa ľudia vydávajú do malých horských dediniek akými je Xinaliq alebo Lahic. Sú utopené v kráse hôr a kto ich videl, ten už bude navždy váhať či je krajšie Gruzínsko alebo Azerbajdžan. Arménsko si z kaukazských hôr ukrojilo najmenej, no stále vie, že má svoju horu Aragac, kam sa síce nehrnú davy, ale milovníci hôr si tu prídu na svoje. Arménsko však vie potešiť prírodou aj na severe krajiny, kde sa medzi pahorkami objaví obrovské Sevanské jazero so svojou prímorskou atmosférou a miestami počas leta dokáže dokonca konkurovať čiernomorskému Batumi. Tam prichádzajú ľudia za Čiernym morom, tu sa kúpu v ľadovcovom jazere. Unikátom Kaukazu sú aj bahenné sopky Azerbajdžanu, ktoré ostatné dve krajiny môžu len závidieť.
Ak by sme chceli porovnať pamiatky v troch krajinách Kaukazu, musíme si ho virtuálne rozdeliť na dva svety. Tým prvým je moslimský Azerbajdžan a druhý svet predstavuje kresťanské Arménsko s Gruzínskom. Náboženstvo formovalo architektonickú dušu krajín a tak je Gruzínsko s Arménskom posiate kláštormi, ktoré sú obrovským lákadlom. Arménsko sa na Kaukaze (a nielen na ňom) profiluje ako najstaršia kresťanská krajina, kde sa už v roku 301 uzákonilo kresťanstvo za hlavné náboženstvo. To preto sa Arménsko prezýva „krajina kláštorov“ a májdete ich takmer všade. Je ich tu toľko, že sa ich dokonca po čase prejete. Pozrite si Tatev na skalnatom brale, Noravank ukrytý medzi kopcami, Khor Virap s výhľadom na Ararat či Sevanské kláštory nad tyrkysovým jazerom. Kláštory v Gruzínsku sa od tých arménskych trochu líšia, ale nie je to nič zásadné. Spája ich to, že ich postavili azda na tých najkrajších miestach, pretože kláštory opantá atmosféra ticha, prírody, občas odľahlosti a kde tu dodnes stretnete mníchov. Občas objavíte kláštor aj v Azerbajdžane, ale sú to len malé pozostatky zabudnutého Kaukazského Albánska, ktoré tu kedysi tvorilo ríšu. Pamiatky v Azerbajdžane sú známe tým, že sú skôr nasiaknuté príťažlivosťou Orientu. V Baku tak objavíte karavanseraje typické pre Hodvábnu cestu, mešity s minaretmi, palác Širvanšáh či uličky pripomínajúce blízkovýchodné mestá. Ani ostatné časti krajiny nezaostávajú a Šamachi prekvapí svojimi hrobkami s kupolami a Šeki zase Chánovým palácom ako vystrihnutým z Perzie. Spoločným menovateľom kaukazských miest je však socialistická architektúra z posledných desaťročí ZSSR. V krajinách tak dodnes nájdete odkazy nie dávnej minulosti, nad Tbilisi aj Jerevanom sa vynímajú obrovské, monumentálne sochy, v Gori má múzeum Stalin, Baku zdobí niekoľko starých budov medzi ktorými dominuje Palác vlády neďaleko zálivu a takmer každé mesto pod Kaukazom by niečo vedelo predviesť. Najmodernejšia architektúra sa najviac dnes rozhorela v azerbajdžanskom Baku, kde sa čoraz viac budov vypína k nebu a mesto fascinuje svojimi stavbami, ktoré by sa nestratili ani v Dubaji či v Singapure. Tbilisi má niekoľko lastovičiek, no Jerevan akosi zaspal tieto nevyhlásené preteky.
Krásnym príkladom rôznorodosti Kaukazu je pohľad na miestnu gastronómiu. Mohlo by sa zdať, že bude takmer rovnaká vzhľadom na geografiu, ale nemohli by sme sa viac mýliť. Možno práve v lokálnej kuchyni si každá z krajín chcela uchrániť svoju vlastnú identitu a tak má každá krajina svoje vlastné predstavy. Všetky tri kuchyne spája to, že mäso patrí k mimoriadne obľúbeným surovinám či sa už bavíme o kebaboch, šašlíkoch alebo arménskom chorovaci. Obyvatelia Kaukazu milujú syry, baklažány, vôňu a chuť čerstvého chleba či chlebových placiek. Krajiny majú spoločné aj to, že každá z nich vyrába svoj vlastný koňak či vlastné víno. V ňom dominujú Gruzínci a v koňaku zase Arméni. Azerbajdžanci ťahajú za kratší koniec. Kuchyňa Azerbajdžanu je najviac nasiaknutá Orientom a kto pozná ťahy tureckej či iránskej kuchyne, ten tu bude ako doma. Kebaby z mletého mäsa striedajú tie, ktoré sú z mäsa napichnutého na ihle, lahmadžun, pide, šošovicové polievky, grilované baklažány plnené mäsom či fantastický ryžový plov. V kuchyni človek pochopí aké všetky národy sa tu za stáročia premiešali. Gruzínci milujú ťažké jedlá po ktorých budete ešte dlho sedieť a popíjať víno zhovárajúc sa s priateľmi. Ikonickým jedlom sú Chačapuri, slané „koláče“ z cesta naplnené perfektným syrom. Takmer nikdy ich nebudete vládať dojesť, no pri ďalšej možnosti si ich hneď objednáte. Pochutíte si aj na fazuľových jedlách akými je Lobio či Lobiani či na Chinkali, taštičkách najčastejšie naplnených vývarom s mäsom. Kaukazské šašlíky spájajú Gruzínsko s Arménskom a dodnes budete počúvať „spory“ o tom, kto ich robí lepšie. Ochutnajte ich aj tam aj tam a rozhodnite sa sami! Arméni vás budú nahovárať na Chaš, hustú držkovú polievku, ale zachutí vám tu aj Boršč, plnené vínne listy zmesou ryže a byliniek.
Obrovskou devízou Kaukazu sú jeho obyvatelia. Samozrejme, keď cestujete do Arménska chcete vidieť kláštory, v Gruzínsku sa tešíte na kaukazské hory a v Azerbajdžane na bahenné sopky či orientálne Baku, ale napokon si zapamätáte práve ľudí. Všetkych ľudí na Kaukaze spája hrdosť a láska k regiónu z ktorého pochádzajú. Sú to veľkí patrioti, často prchkí a robte čokoľvek, len nenadávajte na miesto, kde sa narodili, pretože sa rýchlo zmenia na vašich nepriateľov. Azerbajdžanci sú prevažne moslimovia, hoci islam tu nebol nikdy veľmi konzervatívny. Často majú mimo svojej krajiny povesť šmelinárov, taxikárov, vekslákov či obchodníkov na bazároch a len ťažko sa strasú týchto vecí. Stačí však prísť do Azerbajdžanu a uvidíte na vlastné oči, že sú to príjemní ľudía snažiaci sa o to, aby ste si zamilovali ich vlastnú krajinu. Gruzínci majú povesť najpohostinnejších ľudí Kaukazu. Ich pohostinnosti sa jednoducho vyhnúť nedá, pretože si vás nájde, hoci sa pred ňou chcete ukryť. Spočiatku sú tvrdí, no vemi rýchlo sa vám dostanú pod kožu a nikdy im nehovorte, že sú Rusi, pretože to nie je pravda a vie to rozpútať vášne. Stačí chvíľka a odrazu sedíte pri jednom stole, ochutnávate domáci syr, silnú čaču a počúvate tamadu prednášajúceho prípitky na vaše zdravie. Arméni spomedzi všetkých troch národov žijú najviac v minulosti a v nostalgii. Akoby ich dodnes trápil rozpad ZSSR a nevedeli sa preklenúť do toho, že za oknami ich domov bije srdce tretieho tisícročia. Arméni sú hrdí na to, že ako prví prijali kresťanstvo a sú ľudia s obrovským zmyslom pre rodinu na ktorú nezabúdajú, hoci sú kilometre od domova. Arménska diaspóra je rozlezená po celom svete a aj ekonomika krajina stojí na tom, že všetci posielajú domov peniaze na podporu tých, čo ostali v krajine pod Kaukazom. Majú radi melanchóliu, ale aj radosť zo života a to spoznáte veľmi ľahko pri pohárikoch nekonečného a lahodného koňaku. Kamkoľvek sa na Kaukaze vyberiete, stretnete tu ľudí na ktorých si budete pamätať!
