Legendárna hora Ararat je fenoménom, pretože patrí k najznámejším kopcom planéty. Nemusí byť najvyššou horou, najväčšou, nemusí lákať ani zástup horolezcov, ktorí ho potrebujú zdolať, hoci je obľúbeným miestom dobrodruhov. Táto hora bude mať vždy niečo, čo by jej ostatné kopce mohli závidieť. Má v sebe príbeh! Ararat sa nezmazateľne zapísal do myslí ľudí vďaka starým príbehom, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie z generácie na generáciu. Každý dnes pozná Noemovu archu, ktorá prežila obrovskú potopu sveta a každému pri rozprávaní o nej príde na um práve Ararat. Biblia so svojim Starým zákonom totiž ukáže neviditeľným prstom smerom k zasneženej špičke Araratu. Hora sa mala stať miestom, kde Noe zakotvil a kde sa začal po potope nový život. Netreba vysvetľovať, prečo má dnes hora svoj posvätný punc. Už staré predstavy o posvätných miestach spravili z Araratu modlu. Verilo sa, že tam niekde hore nad oblakmi žijú hrdinovia, že tam zakotvili duše tých, ktorí chránia krajinu pred cudzími armádami či nájazdmi a verilo sa, že kým budú tam hore, všetko bude v poriadku. Ak ste niekedy videli Ararat na vlastné oči, niet sa čomu čudovať. Majestátna hora krásne vystreľuje z roviny a je doslova magnetom pre všetky pohľady. Nedá sa mu jednoducho vyhnúť. Kamkoľvek sa pozriete, tam vidíte ako sa Ararat snaží svojim zasneženým vrcholom podoprieť nebo. To preto ho ľudia zastreli mytológiou, poverami a snami. Ararat totiž nie je a nikdy nebola obyčajná hora.
Aj po toľkých stáročiach sa najčastejšie spája Ararat práve s Noemovou archou a príbehom o veľkej potope sveta. Jej príbeh mohol byť inšpiráciou klinopisných tabuliek, ktoré sa našli v starej Mezopotámii, no tak či onak, drevenú bárku naplnenú zvieratami pozná dnes takmer každé dieťa. Ten príbeh je natoľko silný, že Ararat sa dokonca premenil aj na miesto nekonečného hľadania. Dobrodruhovia sa snažia už roky nájsť niečo, čo by ukázalo na to, že práve tu na tomto mieste drevená archa pristála. Poznámky o nej sa objavovali v toku stáročí čoraz častejšie a občas sa dozvieme z histórie, že ju niekto videl, či dokonca preložil a vieme aj o tom, že mnohí historici kladú pristátie Noemovej archy úplne inde. Každý si chcel spraviť meno, chcel byť ten, kto uhádne kde archa zakotvila a tak v tom máme dnes historický chaos. Tak či onak, Ararat je stále najlegendárnejším miestom a gro hľadania archy prebiehalo práve tu na jeho úpätí. Prvé expedície, ktoré sa vydali hľadať bájnu archu poznáme z 19.storočia. Arméni často krát s hrôzou sledovali európske expedície snažiace sa nájsť Noemovu archu, pretože verili, že hoci sa tam niekde možno pod snehom archa skutočne nachádza, verili tiež tomu, že sa k nej nesmú bežní smrteľníci priblížiť. V hlavách to musel byť obrovský chaos, keď sledovali expedíciu Friedricha Parrota z roku 1829, ktorý túžil loď objaviť. Po ňom prichádzali ďalší a ďalší až v roku 1876 mal priniesť James Bryce správu o objave obrovského dreveného trámu. Senzácia klopala na dvere! Ešte väčší šok priniesli správy, ktoré prišli o niekoľko rokov neskôr, pretože Joseph Nouri vyhlásil, že objavil archu spočívajúcu na vrchole Araratu. Správa obletela svet, no ten ostal bez dôkazov. Ani 20.storočie nie je výnimkou a správy o objavení Noemovej archy sa vynárajú so železnou pravidelnosťou. Pátranie po arche či jej úlomkoch neprestáva ani dnes a kto vie s akou ďalšou správou sa ľudstvo stretne.
Ararat je so svojou výškou 5137 metrov nad morom skutočne neprehliadnuteľným masívom. Jeho špička je večne ponorená v snehu a ľade, hoci aj ten ako môžeme vidieť na archívnych fotografiách pomaličky, ale isto mizne ako na africkom Kilimandžáre. Vedeli ste však, že Ararat nemá len jeden vrchol? Hneď vedľa neho totiž stojí „malý Ararat“ s výškou 3925 metrov nad morom. Až keď vidíte oba stáť bok po boku, viete, že je táto panoráma dokonalá. Ako to, že je Ararat tak výrazným symbolom Arménska a dnes leží za hranicou v znepriatelenom Turecku? Čo sa s Araratom stalo? Majestátna hora leží na veľmi zaujímavom kúsku zeme. Ak vystrie ruky a nohy, tak sa dotkne Arménska, Turecka, Iránu a dokonca aj Azerbajdžanu, pretože neďaleko od neho leží zaujímavá oblasť, exkláva zvaná Nachčivan. To všetko má Ararat v 40-kilometrovom rádiu a tak je všade a zároveň len v Turecku. Dlhé stáročia bol však Ararat súčasťou Perzie a ležal na hranici medzi Osmanmi a Peržanmi. V tejto informácii sa veľa nezmenilo, pretože aj dnes sa Ararat díva na hraničný prechod medzi Tureckom a Iránom na hlavnej trase Hodvábnej cesty, ktorá sa kľukatila od Bosporu až po východnú Čínu. Po Rusko-perzských vojnách z roku 1826 -1828 sa Perzia, Osmani a Rusi dohodli, že práve bod Malého Araratu bude miestom, kde sa tieto tri veľké a silné ríše budú stretávať. Ararat sa však dostal do Turecka až o sto rokov neskôr, pretože keď skončila v roku 1920 vojna medzi Tureckom a Arménskom, podpísali sa zmluvy a Ararat je od tohto momentu súčasťou Turecka. V Moskve sa stretli tureckí vyslanci Ataturka so sovietskymi vyslancami Lenina, nakreslili sa hranice, dohodli sa podmienky a Arméni prišli o svoj symbol. Krivda započala svoje korene a tie sú dnes už poriadne hlboké. Hľadia na Jerevan z Araratu a nemôžu sa ho dotknúť. Arménska duša je plná jaziev a do tých najhlbších sa sype soľ. Ararat však stále ostáva symbolom kaukazskej krajiny, čí leží na jeho území alebo nie.
Pre Arménov je Ararat všetkým. Majú v ňom zakliatu svoju mytológiu, oslavujú ho, cnie sa im za ním, no stále tam niekde je. Cítia ho aj, keď je zamračené a Ararat nie je vidieť, nahmatajú ho očami aj v noci, pretože ak tam Ararat stojí, všetko je v poriadku. Je to pre nich jednoducho „svätá hora“ a vnímali ju takto ešte predtým, než sa v roku 301 rozhodli ako prvá krajina na svete prijať kresťanstvo za svoje štátne náboženstvo. S Araratom sa dokonca spájajú aj korene arménskeho národa, ktoré ma na svedomí Hayk pochádzajúci z línie od Noeho cez jeho syna Japeta. Hayk sa mal vybrať z Kaukazu na juh do Babylónie, kde vládol mocný a obávaný Bel. Ten sa rozhodol, že uvrhne ľudí, ktorých priniesol so sebou Hayk do tyranie, čomu sa hrdý Hayk vzoprel. Mal zabiť Bela, čím symbolicky porazil staré predstavy Mezopotámie. Hayk sa pohol nazad k Araratu, postavil dedinu Hayakashen a položil základy dnešných Arménov. Dokonca sa aj jeho meno preplietlo s názvom dnešnej krajiny, pretože spočiatku volali Arménsko práve ako „Hayk“ a neskôr z toho vznikol názov „Hayastan“, ktorý započujete dodnes. Už chápete aký je ten Ararat pre Arménov dôležitý? Arméni dlho verili, že hore na Ararate spočívajú duše a že sa k nim nesmú vydať. Je to svet, ktorý je nad čiarou pozemských reálií a je tak posvätný, že by ho nikto nemal narušiť. Jedna z miestnych legiend hovorí o Jakobovi, ktorý sa dokonca mal tri krát pokúsiť vyliezť na horu, aby na nej uctieval Noemovu archu, no vždy cestou zaspal a keď sa prebudil, ocitol sa zase na začiatku. Počas tretieho výstupu sa mu zjavil anjel a ten mu vysvetlil, že hora nie je určená pre smrteľníkov. Arméni spravili hrubú čiaru a nepokúšali sa o výstup na horu, pretože to bolo zakázané. Dnes sa situácia zmenila a na Ararat viete vyjsť aj vy. Ak samozrejme máte kondičku a skúsenosti!
Ak by ste chceli Ararat pokoriť, musíte sa vydať do Turecka, odkiaľ je možný výstup až na samotný vrchol. Stačí prísť do mestečka Dogubeyazit priamo pod Araratom a už ste jednou nohou na ňom. Tej druhej ešte síce potrvá, kým tú prvú dobehne, ale ak o Ararate snívate, ste tu na správnom mieste. Výstup na Ararat však nie je pre každého, nie je to prechádzka po horách, ale miestami drsný výstup, kde bojujete so silným vetrom a nie ideálnymi poveternostnými podmienkami. Pohybujete sa v nadmorských výškach medzi 3000 a 4000 mnm, neskôr medzi 4000 a 5000 mnm až sa napokon vyčerpaní ocitnete na vrchole s výškou 5137 mnm. Vyberte sa sem v lete, medzi júnom a septembrom, to zvýši vašu šancu na dokonalý zážitok. Výstup s aklimatizáciou bude trvať niekoľko dní a nie je dobré veci uponáhľať. Cesta je cieľom a na Ararate to platí dvojnásobne. História výstupov na Ararat sa začala písať v prvej polovici 19.storočia, kedy sa v roku 1829 mal na horu vybrať Friedrich Parrot. Na tretí krát mu vyšiel finálny výstup a vošiel do dejín. Dokonca mal odmerať Ararat vďaka merkúrovému barometru a v tom čase to bol druhý najvyšší vrchol sveta, ktorý zdolal človek. Ďalšie desaťročia prilákali dobrodruhov nemeckého, ruského aj britského pôvodu a každý svojou troškou prispel k zdolaniu svätej hory. Dnes je možné všetko a kto vie, Ararat možno čaká práve na vás.
Hoci sa stále o Ararate bavíme ako o majestátnej hore so zasneženou špičkou, každý kto bol v Arménsku si pamätá na Ararat v poháriku. Práve názov Ararat dostal aj najznámejší arménsky koňak (alebo povedzme radšej brandy, no stále ho všetci volajú koňakom). Stal sa takým symbolom Arménska, že dnes ktokoľvek s úsmevom na tvári hovorí o dvoch Araratoch. Jeden rastúci na periférii Jerevanu a druhý v poháriku na stole niekde na Námestí nezávislosti. Jerevan si dodnes pamätá na to ako sa v roku 1877 otvorila továreň neďaleko rieky Hrazdan, kde sa začal vyrábať dokonalý koňak. V rieke Hrazdan pretieklo odvtedy veľa vody a ešte viac koňaku sa rozlialo po pohárikoch, no koňak Jerevan je dnes značka, ktorá hrdo reprezentuje znamenitú chuť Arménska po celom svete. Reálie 20.storočia sa zamotávali, no napokon koňak prežil a súčasná továreň pochádza z roku 1938. Dnes je obrovským ťahákom a niet sa čomu čudovať. Byť v Arménsku a neochutnať arménsky koňak, je hriech a tie v krajine, kde sa ako prvé prijalo kresťanstvo nechce páchať skutočne nikto! Vyberte sa v počas prehliadky Jerevanu do továrne aj vy a prejdite si celou výrobou. Dozviete sa čo je potrebné na kvalitný koňak a brandy, pocítite vôňu z vyparovania a napokon príde to, na čo sa každý teší od momentu, kedy vojde dnu. Ochutnávka! Niekoľko koňakov, malý kúsok čokolády, príbehy a neskôr aj cigara. Chuť čokolády roztancuje chuťové poháriky, ktoré vyzvú koňak do tanca a váš jazyk sa premení na dokonalé miesto, ktoré si každou bunkou vychutnáte. Koňak je skvelý a ak ste labužník, nechajte sa nahovoriť na tie najdrahšie, ktoré majú pokojne aj 30 či 50 rokov! Pri koňaku si len dávajte pozor, aby ste po dlhej návšteve tejto fabriky nevideli napokon na horizonte viac Araratov, než keď ste vošli dnu!
